Joni Eareckson prežila hroznú tragédiu. Počas letného kúpania v jednom z morských zálivov si poranila chrbticu a telo. Ruky i nohy jej celkom ochrnuli. Bolo to v júli 1967 keď mala Joni len sedemnásť rokov. Keď ju posadili na invalidný vozíček a kým pochopila, že život neprebehne podľa jej predstáv, prežila Joni mnoho vnútorých bojov a bolestí. No neostávalo jej iné, len zmieriť sa s krutou realitou, ktorú jej Boh dal. Joni teda v sedemnástich rokoch znenazdajky prišla o doterajšie predstavy a sny o budúcnosti.
„Odmietam strácať čas zúfalstvom“— také našla východisko.
Joni sa však nepoddala beznádeji, radšej svoj život zasvätila pastorácii. Dokonca sa preslávila i vo výtvarnom umení, vďaka tomu, že sa naučila držať štetec perami. Joni navyše píše verše, knihy, komponuje, spieva. Skutočný príbeh jej života sfilmovali a Joni si v ňom zahrala. Jej najbližším pomocníkom je manžel Ken Tada, ktorý spoločne s Joni uchvátili všetkých, ktorí sa s nimi stretli pri príležitosti ich početných zahraničných návštev. Spoločne pricestovali do Prahy, Brna aj Bratilavy v júli 1987. Vo svojej prvej knihe Joni – Krok vpred opisuje, koľko času a námahy ju stálo, kým sa vyrovnala so svojim ochrnutím a životom na vozíčku, ktoré jej Boh určil. Počas knihy uvažuje o Božej ruke a zámeroch, ktoré Boh sleduje našim utrpením.
Táto kniha je venovaná predovšetkým tým, ktorí sa trápia otázkami: Prečo Boh práve mne dal taký krutý osud? Ako sa s ním mám vyrovnať?
Joni nám môže byť veľkou inšpiráciou počas ťažkých chvíľ, kedy nechápeme Božie zámery. Je práve tou osobou, ktorá vie, aké to je trpieť v nehybnom tele. Pochopí naše trápenia a stane sa nám veľmi blízkym človekom.