Proroctvá – dôvod na nádej či paniku?

Už od čias apoštolov túži kresťanstvo, ktoré žije prorockým slovom, vidieť dopredu. Prorocké slovo však neuspokojuje našu zvedavosť vo veci budúcich udalostí, ale upriamuje našu pozornosť k cieľu, teda k naplneniu plánu spasenia. Aj Cirkev adventistov siedmeho dňa sa zrodila v 19. storočí z prebudeneckého hnutia, ktoré starostlivým skúmaním proroctiev dospelo k presvedčeniu, že rozlúštilo presný čas Ježišovho druhého príchodu. Očakávali, a sklamali sa. My sami sme dnes „ostatkom“ sklamaných. Sme schopní domyslieť až dokonca, že prečo Boh dopúšťal a dopúšťa aj dnes tieto sklamania? Veríme, že Kristus vedie svoju  cirkev. Poučil nás však o tom, čomu nás chce Boh prostredníctvom prežitého sklamania naučiť? Máme pevnejšie prorocké slovo? Obraciame k nemu svoju pozornosť? Používame biblické prorocké vyhlásenia tak, ako pútnik používa sviecu na osvetlenie najbližšieho kroku a ako Zorničku, ktorá ukazuje celkový smer?