Za svetlom a so svetlom

Predmluva k prvému vydaniu z roku 1928

Počas môjho pobytu v Durínsku (Thüringen, v Nemecku) roku 1895 požiadali ma prednášať o našich slovenských pomeroch. Vtedy — podľa záujmu a úžasu — som zistila, že hoci to bola spoločnosť samých vzdelaných mužov a žien, tí ani netušili, že existuje nejaký slovenský národ, ba nevedeli nič bližšie o českom národe napriek jeho veľkej histórii. Vtedy som sa rozhodla a vyprosila si od Pána knižočku, ktorej som dala meno Ako som prišla k svetlu. V nej rozprávajúc o svojom živote, o ktorý sa zaujímali čitatelia mojich kníh preložených do nemčiny, snažila som sa trochu načrtnúť národný život Slovákov, obzvlášť inteligencie; ľud už z mojich kníh znali. Knižka sa čítala so značným záujmom, a tak už i pred prevratom

Pred rokom 1918 (pozn. upravovateľa).

tisíce Nemcov zvedeli o našom slovenskom národe. Pretože je však v tejto knižočke, (pôvodne napísanej v nemčine), kus našej slovenskej minulosti, odhodlala som sa, že ju preložím; keď dodnes zaujíma Nemcov (nedávno si ju vydali po tretí raz), snáď bude i vám, Slovákom a Čechom milá a na úžitok. Pretože ma však Nemci veľmi žiadali o pokračovanie, tak som r. 1927 napísala skúsenosti z prvých pätnástich rokov v službe najvyššieho Kráľa. Nemecky sú to teraz dve knihy; pre nás, Slovákov, spájajúc ich dovedna, vytváram jednu knihu, pod názvom „Za svetlom a so svetlom“.

Ako sa dočítate v prvom diele, poslal nás náš Veľký Boh, ústami svojho verného služobníka, s posolstvom svetla, života a lásky — keď samy sme to svetlo dosiahli — naspäť k nášmu ľudu, privolávajúc nám: Ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Prečo neposlal vtedy na tú nezoranú roľu dvoch bratov? Prečo nás dve? To ja neviem! No, snáď preto, že čím chatrnejší nástroj, tým viac môže sláviť dielo Majstra, a že to, čo je od ľudí zavrhnuté, to vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych. On chcel na Slovensku pracovať sám, no poslal nás, ktoré v pravom slova zmysle, telesne i duchovne sme nemali nič, a tak sme so všetkým boli odkázané len na Neho.